Nice, Cannes a nové priority

Aby sme Vás veľmi neunudili zážitkami, z ktorých nie sú fotky, vyberáme tie naj pikošky. 🙂

Na tomto výlete pomaly strácame zábrany a nadobúdame úplne iné priority. Ako najdôležitešie považujeme nájsť záchod (alebo teda miesto, kde by to šlo :D), ako druhé nájsť miesto, kde sa dá nabrať voda a na treťom mieste sú potraviny, internet a elektrina. Keď zaparkujeme tak, že pokrývame všetky tri, je to dokonalé…:D

V Nice sme síce s radosťou objavili pláž s toi-toi a pitnou vodou, ale ako sme sa k nej ráno vyradostnení plížili, po otvorení plastovej búdky to veru nebol krásny pohľad. 😀 
V panike sme hľadali náhradu a zhodli sme sa, že pri vodopáde kde budeme aj fotiť, určite záchody budú. 
S vypúlenými očami, zimomriavkami a pokrikom:

„Bogyyy ja sa pokakáaam“

sme sa, aj napriek plnej premávke a zablúdenej GPS, nakoniec k vodopádu šťastlivo dostali.
Zato vody sme si pri pláži nabrali toľko, že si ľudia museli myslieť, že ju vylievame hneď za rohom a len nás baví ju naberať :D. Veru, mali sme jej nabrať ešte viac, lebo odvtedy sme také dobré miesto na vodu nenašli a začínajú suchoty :D.
Bez vody sa ťažko varí aj vifonka a tak pučíme bagety s tuniakovými šalátmi 😀 (alebo hocičím, čo nájdeme za euro.)

V Nice sme na fotku síce nikoho nezohnali, ale vlastne ani nebolo treba. Mali sme pocit, že práve kvôli nám sa všetci rozhodli vyhadzovať nábytok ku košu a my sme tými ulicami chodili večer ako smetiari a všetko dobré zhrabli 😀 juj to bolo radosti 😀

 Pri vodopáde sme odfotili parádne fotky žehlenia aj s panorámou a presunuli sme sa v tom mega teple do Cannes.

 Nevieme, či sa to zdalo len nám, alebo v Cannes dokopy nič nieje. Teda aby sme im nekrivdili úplne, Lidl je tam lacnejší ako na Slovensku a ľudia, ktorí nás videli variť na chodníku nám všetci želali Bon Apetit a svorne sa na nás usmievali 🙂

Tešili sme sa na nejakú filmovú fotku, ale popravde nebolo kde. Aj pred tou budovou, ktorá je známa festivalom, nám to prišlo odveci…a tie špinavé pláže…


Sklamane sme teda išli ďalej…do Saint Tropez. Mesto, kde nám to proste nešlo…:D 
Zato ako suvenír z Canes si odnášame v aute mravenisko…

Zhodli sme sa, že to budú asi mravci cestovatelia a môžeme ich teda kúsok odviezť. Keď sa nám ale pustili do potravinových zásob a pokúsali ma do úst, keď som sa napila džúsu, začali sme vojnu. 😀

Myslíme, že stále sme ju úplne nevyhrali, ale vedieme (teda aspoň sa o tom presviedčame) 😀

Prikladáme fotku ako sme ich nakŕmili jogurtovým nápojom ☺(to nie je mak, to sú mravce :D)

 Ps: pár filozofických otázok z cesty.
-Ako vedia mravci čo majú robiť? 
-Diktuje im to kráľovná mraveniska? 
-Čo sa stane keď pár mravcov vypadne z auta na novom mieste, kde by sa v živote pešo nedostali. Založia si nové mravenisko, alebo pôjdu na úrad práce?