(Ne)podvodníci zo Saint Tropez

Kde už bolo tam už bolo, boli raz dvaja blázni čo fotili šialené fotky na ktorých sa ľudia smiali a ktorí sa presúvali po Európe. Nuž o tom, ako bolo v Saint Tropez a ďalej, predtým ako ich okradli, ešte nikto nevie. Chcete?

Pred Saint Tropez sme parádne prespali na parkovisku pri pláži. Na druhý deň sme sa prebudili do kvalitného dažďa a nám sa brutálne uľavilo, že môžeme aspoň pol dňa spať bez toho, aby sme sa v aute cítili ako v mikrovlnke. Bolo to prvýkrát čo pršalo a my sme schladenie potrebovali ako soľ…

 Taký spokojní sme našli aj obchodné centrum obďaleč… od hladu sme hádam už nevideli a prvé čo sme ulovili v potravinách boli tuniaky, bageta a džús. Samozrejme už zase pieklo slnko na nevydržanie a jediné miesto v tieni bolo pod strieškou na odkladanie košíkov… máme podozrenie, že to ľudia ešte nevideli, ako sme si rozložili stoličky presne tam a pustili sa s chuťou do jedenia… aj sa báli ľsť odložiť košík ku nám, možno aby sme ich nezjedli… 😀

 V ten večer sme zistili, prečo francúzi jedia slimákov. Bolo ich toľko, že sme ich museli preskakovať… prisámvačku, že boli ako my… domček si nosili stále so sebou a presúvali sa iba keď už nesvietilo slnko… a ešte k tomu tak pomaly… 😀

Saint Tropez mi v hlave znelo ako mesto honosné a strašne kúl. Vlastne ani neviem prečo. Pritom to je také ňuňu malé celkom milé mestečko. Až na tie jachty. 🙂

Mesto to bolo naozaj strašne fajn, ale bolo proti mne (Barbore). 😀 … Najskôr som mala zažívacie problémy, potom načisto sračku. 😀 a verte mi, pri bývaní v aute bez vécka to môže byť sakra problém. 😀 aj taká romantická večerná prechádzka sa razom zmení na beh k autu po toaleťák:D … a či som pri tej prechádzke nestúpila do psieho hovna? (Inak, nechápem ako takí francúzi môžu mať toľko psích hovien na chodníkoch…)

A to nebolo všetko. Na druhý deň sme mali v pláne spraviť parádnu fotku pod vodou. Vedeli sme, že to je kúsok šibnutý nápad a narobíme sa ako kone, ale nábytok na vyhodenie sme mali a do mora to tiež nebolo ďaleko…

S vypätím všetkých síl sme dovliekli skrinku aj so stoličkou do vody, zastabilizovali ich kameňmi aby neplávali, spustili samospúšť na gopro a začali sa ponárať…hádajte čo sa stalo?

Keď sme už išli fotiť na ostro Gopro sa proste rozhodlo vybiť a my z toho nemáme ani jednu fotku. Dúfali sme, že aspoň prvý záber to stihlo odfotiť… ale nie:D… máme len skúšobnú, keď sme chceli zistiť, či je pod vodou vidno…

Preto sme sa rozhodli, že sa odfotíme aspoň mobilom nad vodou, keď už sme to niesli dole tým kopcom od auta… akože opustený ostrov 😀

Viete si predstaviť aké boli tie veci ťažké keď nasiakli vodou? 😀 vyniesť ich hore kopcom bol boj. Dali sme ich ku košu a presunuli sa do Marseille 🙂