Nice, Cannes a nové priority

Aby sme Vás veľmi neunudili zážitkami, z ktorých nie sú fotky, vyberáme tie naj pikošky. 🙂

Na tomto výlete pomaly strácame zábrany a nadobúdame úplne iné priority. Ako najdôležitešie považujeme nájsť záchod (alebo teda miesto, kde by to šlo :D), ako druhé nájsť miesto, kde sa dá nabrať voda a na treťom mieste sú potraviny, internet a elektrina. Keď zaparkujeme tak, že pokrývame všetky tri, je to dokonalé…:D

V Nice sme síce s radosťou objavili pláž s toi-toi a pitnou vodou, ale ako sme sa k nej ráno vyradostnení plížili, po otvorení plastovej búdky to veru nebol krásny pohľad. 😀 
V panike sme hľadali náhradu a zhodli sme sa, že pri vodopáde kde budeme aj fotiť, určite záchody budú. 
S vypúlenými očami, zimomriavkami a pokrikom:

„Bogyyy ja sa pokakáaam“

sme sa, aj napriek plnej premávke a zablúdenej GPS, nakoniec k vodopádu šťastlivo dostali.
Zato vody sme si pri pláži nabrali toľko, že si ľudia museli myslieť, že ju vylievame hneď za rohom a len nás baví ju naberať :D. Veru, mali sme jej nabrať ešte viac, lebo odvtedy sme také dobré miesto na vodu nenašli a začínajú suchoty :D.
Bez vody sa ťažko varí aj vifonka a tak pučíme bagety s tuniakovými šalátmi 😀 (alebo hocičím, čo nájdeme za euro.)

V Nice sme na fotku síce nikoho nezohnali, ale vlastne ani nebolo treba. Mali sme pocit, že práve kvôli nám sa všetci rozhodli vyhadzovať nábytok ku košu a my sme tými ulicami chodili večer ako smetiari a všetko dobré zhrabli 😀 juj to bolo radosti 😀

 Pri vodopáde sme odfotili parádne fotky žehlenia aj s panorámou a presunuli sme sa v tom mega teple do Cannes.

 Nevieme, či sa to zdalo len nám, alebo v Cannes dokopy nič nieje. Teda aby sme im nekrivdili úplne, Lidl je tam lacnejší ako na Slovensku a ľudia, ktorí nás videli variť na chodníku nám všetci želali Bon Apetit a svorne sa na nás usmievali 🙂

Tešili sme sa na nejakú filmovú fotku, ale popravde nebolo kde. Aj pred tou budovou, ktorá je známa festivalom, nám to prišlo odveci…a tie špinavé pláže…


Sklamane sme teda išli ďalej…do Saint Tropez. Mesto, kde nám to proste nešlo…:D 
Zato ako suvenír z Canes si odnášame v aute mravenisko…

Zhodli sme sa, že to budú asi mravci cestovatelia a môžeme ich teda kúsok odviezť. Keď sa nám ale pustili do potravinových zásob a pokúsali ma do úst, keď som sa napila džúsu, začali sme vojnu. 😀

Myslíme, že stále sme ju úplne nevyhrali, ale vedieme (teda aspoň sa o tom presviedčame) 😀

Prikladáme fotku ako sme ich nakŕmili jogurtovým nápojom ☺(to nie je mak, to sú mravce :D)

 Ps: pár filozofických otázok z cesty.
-Ako vedia mravci čo majú robiť? 
-Diktuje im to kráľovná mraveniska? 
-Čo sa stane keď pár mravcov vypadne z auta na novom mieste, kde by sa v živote pešo nedostali. Založia si nové mravenisko, alebo pôjdu na úrad práce?

Všetko je na riť, okradli nás.

Aj by sme písali o tom, aké parádne panoramatické fotky s vodopádom máme z Nice, ako sa nám nedarilo spraviť dobrú fotku v Saint Tropez a aké peckové fotky sme spravili v Marseille…

No, nič z toho už nemáme. Včera sme sa po rannom fotení a váľaní sa po zemi rozhodli, že taká sprcha pri pláži by sa fakt bodla. (naozaj sme už nevoňali a mali mega mastné vlasy :D)

Tak si viete predstaviť akí spokojní sme sa vracali do auta. Voňaví a plní sily pokračovať na Paríž

 Ale hovno hovno. Nejaký dobrák sa rozhodol, že práve naša dodávka skrýva všetky poklady sveta a podarilo sa mu vypáčiť okno a dostať sa dnu… musím uznať že taký bordel sme ešte v aute nemali. Asi chudák zúfalo hľadal peniaze ponožkách…fakt nevieme…

Zato sa určite veľmi potešil môjmu notebooku, ktorý ukrýva všetky fotky nášho projektu…keby len…

A samozrejme zrkadlovku vzal tiež. Taká stará šuňa mu bude na nič a nám by ku šťastiu stačila aj tá pamäťovka s rannými fotkami…

To že mi zobral aj môj číňacký mobil(Barbora) má už vôbec neprekvapuje…ale tie fotky upravené v ňom nachystané na upload…

 keby ten somár vedel akú šodu nám narobil…

Teraz nevieme či pokračovať s projektom, a nafotiť všetko ďalej mobilom/gopro a uverejniť až po návrate(keďže nemáme kde tie fotky upraviť), alebo proste vrátiť peniaze z crowdfunfingu a kašlať na to. Aj tie nálepky a pohľadnice sme mali nachystané na tlač už v notebooku. 🙁

Ako bonus pridávame fotky z nášho včerajšieho prekvapka a fotky z policajnej stanice kde sme trčali do polnoci…

Ak si niekedy pomyslíte, že Slovenská polícia je pomalá, verte tomu, že proti francúskej sú to olympionici…:D

 PS:keby sme vedeli o nejakej francúzskej webovej stránke kde predávajú použitú elektroniku..niečo ako slovenský bazoš ale také čo funguje tu v Marseille…možno tam nájdeme naše veci…

Alebo ak máte niekoho známeho v Marseille čo vie čo sa mohlo stať s vecami…

Genova a kde je sakra pláž?

Do Genovy(Janova) sme pricestovali v noci…ani len sme netušili, aké mega veľké mesto to je.

Hrali ste niekto need for speed underground 2? V Noci to je presne ono!:D A ani za svet nájsť miesto na parkovanie a prespanie. My sme už boli retardovaní od únavy…

Najskôr sme zastavili pri hlavnej ceste, potom reku, že ideme na parkovisko coop. Tam to ale smrdelo odpadkami a grckami… nakoniec sme našli fleka na parádu. Niekde pri fakulte chirurgie nad mestom… ráno som sa suverénne hrala na študentku keď som popri recepcií prechádzala s cieľom nájsť vécka:D

Nápad zobrať si do mesta bicykle hodnotíme ako dosť hlúpy :D…cestu dole kopcom som skoro neubrzdila…“uááá ja nezastavím“ som kričala…dobre mi ten tato vravel, že prednú brzdu nemám dávať preč…:D No čo, keď bola škaredá! Pre krásu sa trpí a ja som zvyšok cesty kráčala smutne popri bicykli sem tam si buchnúc členok o pedál…au

 V meste bolo mrte ľudí a sem tam nejaká pekná budova. Nič však, čo by stálo za to….V hlave mi chodil obrázok, čo som videla na nete…také krásne farebné chalúpky pri mori. No nie a nie vykoumať kde v tomto prístave sakra môžu byť.

(Ani sme ich nenašli…:D) zato sa s nami na lavičke dala do reči opitá žena, ktorá ,mám silné podozrenie, že bola tehotná. Ani sme sa nepýtali a dozvedeli sme sa kde je pekný výhľad, kde je bazén, kde je pláž, kde je akvárium… bolo to zvláštne…
V prístave boli super žeriavy a vravíme si, že ak v tomto meste máme spraviť fotku, tak tu. Do reštiky sme nabehli s veľkými očami a baby čašníčky, že jasné, pohoda…a už nás aj fotili.:D
Cestou do auta sme si ešte slušne ponadávali na kopec a v tom mega teple a plnej premávke skúsili presun autom do Nice. 
Fuuuuha to bola premávka. Bogy z nejnúplne kvitol. Už nikdy! Po tomto zážitku začíname presuny zásadne večer po zotmení:D

 Nemôžeme zabudnúť na super skriňu, ktorú sme pri tom COOP parkovisku pri košoch našli…ako riadni bezďáci sme ju šikovne obzreli a už sa aj viezla s nami v aute. Hodnotíme ju ako fajn dizajnový úlovok z Talianska…:D

Verona a teplá sprcha!

A tak sme sa doslimačili až do Verony. Mesto to je honosné. Od samoobslužnej pumpy (kde na naše potešenie nebol zákaz státia) sme sa vybrali cez starú bránu do mesta pešo. 
Proti Benátkam sme si náramne užívali širšie ulice, cyklochodník a ako tak priame cesty :D. Je to riadne dobrý pocit vedieť kadiaľ kráčame…

Samozrejme aj tu sme písali couchsurferom. Ozval sa týpek, ktorý síce nebol doma, ale tak veľmi nám chcel pomôcť, že do toho namiesto seba namočil kamoša…:D

 Ten sa síce spočiatku vyhováral, že určite nemá prenosný nábytok, ale poposielal nám fotky kde by to šlo…veru pekné zábery rieky, mosta… Keď sme však prišli k ARÉNE, niečo ako rímske koloseum, vedeli sme, že fotka proste musí byť tam.

Momentálne tam prebieha opera festival, takže je tam všade naokolo mrte ľudí a vecí, ale nech 😀

Ani vlastne nevieme ako a zrazu sme boli s chlapíkom, čo nám pôvodne až tak nechcel pomôcť dohodnutí, že spíme v byte jeho sestry (ktorá tam už nebýva) a ráno si môžeme požičať z bytu čo chceme okrem lampy a kresla. Jediná podmienka bola vrátiť sa do 9rána naspäť z fotenia , aby mohol ísť do roboty. Normálne nám zapol boiler na teplú vodu a že: „Oddýchnite si, dobre sa vyspite. Pohodička, ak chcete, môžete fotku robiť až ďalšie ráno. Kľudne si spravte relax celý deň…“ Super bol!
Pre nás to bol relaxačný kúpeľný pobyt. Tá teplá sprcha!!! 
Som si dajak zvykla na to auto.Také ticho, žiadne autá v pozadí, žiadny smrad od moču popri ceste.
Mne sa ani nedalo zaspať! A normálna široká posteľ…Ja neviem ako budem spať doma… 😀

 

Povedali sme si, že až toľko času nemáme aby sme šune váľali celý deň, preto sme na druhý deň ráno vstávali už o šiestej aby sme všetko stihli. Bola som taká rozospatá, že som sa obliala horúcou vodou pri zalievaní kávy, tresla si hlavu o zárubňu a skoro spadla. 
Zato sme ale na námestie k Aréne pomocou sygicu trafili autom na šupu. (ešte ho asi zopárkrát pochválime, lebo bez neho by sme boli v keli. fakt :D)
Kokos. Bogy to má aj nahraté. to bolo toľko jednosmeriek a kľukatých uličiek…ako dobre že šoféroval on….

 Vo Verone proste všetko nejako zapadalo do seba a vychádzalo. Aj umývači ciest išli radšej umývať inú časť mesta aby nám dali trochu času 🙂
Tentokrát sme sa fotili samospúšťou, lebo moc ľudí okolo ešte nešlo….tak skoro ráno…o dve hodiny nato to už bolo ale úplne inak, davy ľudí…ako dobre že sme to stihli.:)

Všetko sme vrátili do bytu na miesto ako bolo, Bogy opravil lampu, (tú ktorú sme si požičať mohli, lebo bola zlomená)…mu to nedalo…:D 
A kľúče od bytu vrátili. Ešte sme mu dali ďakovného handmade plyšáka, ktorých sme pred cestou ušili a pokračovali v ceste.

Verona v nás zanechala parádne dojmy. Takto dobre ešte nebolo 🙂 A teda ráno nemusieť hladať záchod…:D

 
Uvidíme čo bude ďalej.

Ako bonus pripájame pár hlášok z cesty 😀

Barbora-musíme sa vyžrať, kým sme v Taliansku…potom už bude drahšie…

Tibor- ahááá tie titulky sú aj po anglicky! -po prvom dejstve na opere Aida.

Barbora- ja som si ocikala členký !!-na talianskych hraniciach.

Tibor-Načo ide autom, keď ide 30!…to mohol ísť aj na skateboarde!

Kanálo-pizza-cestovinové-mravenisko

Zo Slovinska sme pokračovali na Taliansko…ako správni Slováci sme si povedali, že hádam ideme šetriť a skúsime cestu mimo diaľnice…

Ó ako sme len ďakovali Sygicu za ich prémiovú licenciu ktorou nás podporili…:D cesta to síce bola unavná, kľukatá, ale veľmi pekná. To Taliansko má dačo do seba. Auto na ceste bolo treba opravovať zatiaľ iba raz! 😀 (Paľo, neboli to hadičky 😀 )

Cítili sme sa strašne múdro keď sme našli neoficiálne parkovanie zadarmo pred Benátkami…že veď na ostrov to už prejdeme na bicykloch…veď tých 5km cez most je čo by kameňom dohodil….:D

Realita nás preplieskala nielen zatvoreným a zužujúcim sa chodníkom na moste. My sme síce trištvrte mosta prešlapali, potom to už ďalej proste nešlo …po moste chodí električka tak blízko okraja, že by nás jedným vrzom primáčkla o zvodidlá (hneď by sme sa na našu úzku posteľ lepšie zmestili:D).


A tak hybaj ho naspäť. A či mi nespadla reťaz tak, že sa už nedala nahodiť? 😀 A práve keď som bola v najväčšom strese…

 Benátky sme podľa plánu chceli stihnúť za jeden deň. No, v tom mravenisku sme zúfalo dupali v dave všetkých tých stratených ľudí, ktorí sa tvárili, že vedia kam idú, pol dňa. Potom sme našli sme most, kde by to asi šlo odfotiť. Ulička mimo ľudí, v obytnej zóne, s kanálom a hlavne s pekným mostom.

Kde ale sakra zohnať neturistu? Nejakého originál benátčana, dieťa kanálov…(couchsurfing v benátkach teda moc nefunguje a airbnb chce zarábať 😀 ) Lámali sme si hlavu, ktorá nás už aj tak bolela…a vymysleli sme NIČ. Zhodli sme sa, že skoro ráno to určite pôjde lepšie a veru išlo…:)

 V benátkach sme si oprali…stoličku sme si požičali z obchodu a metly na zavesenie šnúry z reštiky…:) Všetko šlo hladko, náhodní okoloidúci sa usmievali a Bogy sa nabehal, pretože fotka bola robená z opačnej strany kanála. Tam ukecal mladý pár aby nás odfotil. Pripájame aj fotku dievčaťa :), tak nejak sme im nestihli dať kontakt…☹

 Báli sme sa, že nám niečo padne do vody, lebo teda odtiaľ by sme to už asi nevylovili :D. Nespadlo a my sme s úsmevom mohli pokračovať v smere cesty na Veronu.

Vraj boli zemetrasenia …keby nám nepísali z domu, ani nevieme…tuto na severe všetko fajn, ale rozhodli sme sa, že cestu na juh vynechávame a budeme pokračovať na Genovu. 
Pre istotu 🙂

Ľubľana a fotky na riť :D

Je večer, my sme mŕtvi z nosenia nábytku a hľadania parkovania pri hlavnom námestí. Snáď nemožné. Smiala som sa, že s Bogym kedysi bývala väčšia sranda…ani na zákazoch sa nebál zastaviť..ale teraz, keď sme akože dospelí jedinci a nechceme porušovať všetky pravidlá…život dospeláka je sakra náročný 😀

Ozaj cestou do Slovinska sme zobrali stopárov…slovenský pár stopujúci do Chorvátska…síce vzadu nemáme sedačky, posadili sme ich na gauč. (Ešteže sme ho zobrali :D). Problém nastal, keď sme zistili, že ich vlastne nemáme kde vyhodiť, keďže v dohľadne žiadna pumpa. S dobrým pocitom na duši sme sa zhodli, že ich dovezieme ku hraniciam s Chorvátskom a tam ich už určite niekto vezme…

Hovno hovno zlatá rybka:D. Na hraniciach sme sa nemali ani kde otočiť a im zakázali stopovať. Nechceli sme sa priznať že sme ich priviezli na tom gauči :D…predsa len…:D

Hádam dostopovali vpohode…:D

 V Ľubĺane sme nemali naplánované nič. Našli sa nejakí odvážlivci, čo aj odpísali na správu, ale hádam všetci boli mimo mesta :D. Dostali sme ale tip na ROG factory. Starú fabriku plnú skvoterov… kokos…takých ľudí sme na živo ešte nevideli. 😀 Parádni boli, aj trochu strašidelní. Angličtinu ale mali perfektnú všetci.

Vpohodičke súhlasili …asi zo všetkým…:D. Najlepší bol chalan, čo sa v daný deň rozhodol, že bude vrátnikom. Včera bol vraj prezitentom…:D

Na námestie sme doniesli najskôr gauč a fotelky, potom stôl a dvere. Začalo to vyzerať tak, že sa chcú fotiť hádam všetci…tak sme tomu dali voľný priebeh a fotku poňali slovami u nás na návšteve.:D

Tak nejak sme gauč uložili moc blízko ku fontáne…takže mali všetci návštevníci mokré rite a my sme v noci spali na vlhkom :D. Ajajaj

Pri nosení vecí naspäť do auta z posledných síl myslím na to, ako asi budú vyzerať fotky. Bolo už dosť podvečer, nie dobré svetlo… fotili nás len náhodní okoloidúci…

Otváram notebook a zisťujem, že síce sme sa narobili ako kone, fotky sú nahovno.:D keby boli len tmavé…ale ešte sú aj rozmazané…a neostré :D…fotošopom zachraňujem čo sa dá ale mám také nervy, že radšej zatváram notebook. Už mám len polhodinu baterky. Ľubľana teda určite nevyhrá ocenenie najlepšia fotka fotoprojektu…

 Je mi do revu a nasratá na celý svet idem spať….ešteže mám uspávanku v podobe vrieskajúcej Slovinskej mládeže a tanečnej hudby v pozadí…:D Bogy už spí ☺

Pri hlave mi bzučí komár. To bude krásna noc 😀

Budapešť — poriadok musí byť, prvé fotenie

Ako sme spomínali v predchádzajúcom poste, prvá fotka z Budapešti bola pokusná. Skúsili sme, či dokážeme ľudí na pomoc s fotkou zohnať dopredu pomocou couchsurfingu…písala som týždeň ako divá a dakoho som zohnala… ako prvý mi ale odpovedal chlap že:

“ čo? to je fakt dosť odveci. Neviem či chcem aby ste mi zobrali nábytok. A ak áno, tak mi dáte depozit za každú jednú vec … !Necjápem prečo by som vám mal dať nábytok”

Proste nepochopil a ja som začala mať strach, že to takto nepôjde. Hneď nato ale prišli lepšie ohlasy 🙂..

 Stretli sme sa na vlakovej stanici. Po úspešnom parkovaní a zúfalom pokuse porozumieť maďarskej parkovacej mašine sme mali iba polhodinové meškanie . Mali sme sa stretnúť s jedným párom a jedným chalanom. Dvojica trpazlivo čakala, chalan to vzdal, urazil sa a už sa neozval:D ( teda dal nám šancu ešte na druhý deň ráno, ale to mi bolo tak na chorobu,že som celé doobedie prespala a celé poobedie mi z nosa tiekli niagary :D, tak sme mu slušne napísali že síce sme čas stretnutia presunuli hádam 8 krát, aj tak nakoniec z toho nič.:D

 Ale naspäť k foteniu. Mlaďoši boli parádni:). Zobrali nás do bytu a že berte čo chcete…čo sa dá hýbať. Byt bol nový a ešte tam dokopy nič nebolo ale zato improvizácie bolo na oboch stranách habadej:D.

Diana už aj naplánovala, že fotiť môžeme ísť na most, ktorý je pre autá momentálne zatvorený…
vravíme si, že lepšie to už ani nemôže byť a už sme sa promenádovali po moste obvešaní vysavačom a kadečím iným.:D

 Ľudia nechápali, ale smiali sa…a na pol hodinu sme boli slušná turistická atrakcia 😀

Začínam rozmýšlať nad tým, že keby ku každému foteniu vymyslíme scénku. máme zarobené na jedlo 😀

 z Budapešte sme sa práve presunuli do Ľubľany…

čo tu vznikne, nevieme ešte ani my 😀

Ani za svet sa pobaliť:D

Ani za svet sa pobaliť:D

Názov hovorí asi za všetko. Chceli sme vyrážať v nedeľu…potom že reku môžeme aj v pondelok…no a či sme neopustili Slovensko až v stredu ráno ?:D

 Teda aby sme boli presnejší, v utorok o polnoci sme odišli z domu, lebo sme vedeli, že ak ešte prespíme, neodídeme už nikdy:D… boli sme ale tak unavení, že sme proste prespali v Bartošovej Lehôtke …ani na hranice sme sa nedostali.

(Nebola to sranda baliť sa na mesiac. A ešte aj tak sme milión vecí nestihli nachystať…:D)

Ale zato sme dostali ako budík super rannú reláciu dvoch postávajúcich pánov pri našom aute. „Aha aké bicykle majú. Veď to je ukrajina. Presne takú som mal. A tie blatníky a aký zvonec…A ten favorit…A to auto…akurát na dovolenku. Keby také mám, dám posteľ dozadu a idem do chorvátska.“ Ani len netušil, že sme vzadu a počujeme každé slovo. 😀 Tie fólie na oknách majú dačo do seba.

 Cesta do Budapešti už bola bez problémov…akurát ja (Barbora)som zháňala kofeín a cukor kde sa dalo..z celej noci som spala asi pol hodinu a vedela som, že o druhej sa už v Budapešti stretávame s prvými ľudmi, ktorí nám majú pomôcť s prvou fotkou…cítila som sa ako po odovzdaní diplomovky a netušila som ako sa mám dať dokopy, aby som bola milá, pekná a ešte aj plná energie:D…ja hlupaňa optimistická som si totiž myslela, že my tam prídeme už večer…:D a že to máme bohato času…

Prvá fotka mala byť pokusná. Že či sa nám podarí zohnať ľudí na pomoc s nábytkom dopredu, pomocou couchsurfingu. A podarilo sa…odhad, že tam nájdeme ľudí dosť šialených na to, aby do toho šli s nami bol správny. 🙂

Viac o prvom fotení aj s fotkami v ďalšom …(ešte nemáme upravené fotky:D)