Ani za svet sa pobaliť:D

Ani za svet sa pobaliť:D

Názov hovorí asi za všetko. Chceli sme vyrážať v nedeľu…potom že reku môžeme aj v pondelok…no a či sme neopustili Slovensko až v stredu ráno ?:D

 Teda aby sme boli presnejší, v utorok o polnoci sme odišli z domu, lebo sme vedeli, že ak ešte prespíme, neodídeme už nikdy:D… boli sme ale tak unavení, že sme proste prespali v Bartošovej Lehôtke …ani na hranice sme sa nedostali.

(Nebola to sranda baliť sa na mesiac. A ešte aj tak sme milión vecí nestihli nachystať…:D)

Ale zato sme dostali ako budík super rannú reláciu dvoch postávajúcich pánov pri našom aute. „Aha aké bicykle majú. Veď to je ukrajina. Presne takú som mal. A tie blatníky a aký zvonec…A ten favorit…A to auto…akurát na dovolenku. Keby také mám, dám posteľ dozadu a idem do chorvátska.“ Ani len netušil, že sme vzadu a počujeme každé slovo. 😀 Tie fólie na oknách majú dačo do seba.

 Cesta do Budapešti už bola bez problémov…akurát ja (Barbora)som zháňala kofeín a cukor kde sa dalo..z celej noci som spala asi pol hodinu a vedela som, že o druhej sa už v Budapešti stretávame s prvými ľudmi, ktorí nám majú pomôcť s prvou fotkou…cítila som sa ako po odovzdaní diplomovky a netušila som ako sa mám dať dokopy, aby som bola milá, pekná a ešte aj plná energie:D…ja hlupaňa optimistická som si totiž myslela, že my tam prídeme už večer…:D a že to máme bohato času…

Prvá fotka mala byť pokusná. Že či sa nám podarí zohnať ľudí na pomoc s nábytkom dopredu, pomocou couchsurfingu. A podarilo sa…odhad, že tam nájdeme ľudí dosť šialených na to, aby do toho šli s nami bol správny. 🙂

Viac o prvom fotení aj s fotkami v ďalšom …(ešte nemáme upravené fotky:D)